„Zimná rozprávka je zvláštna, čarovná hra. Je jednou z posledných Shakespearových hier a pôsobí, akoby Shakespeare do nej vpísal celú svoju životnú skúsenosť. Je to brúsený krištáľ. Pozriete cez a svet sa vám rozkúskuje na množstvo útržkov. V jednom útržku vidíte lásku a hneď za ňou nenávisť. V ďalšom vypočítavosť, hlúposť, všetky odtiene egoizmu a za nimi, ako v rozprávke, dobré srdce. Za narodením vidno smrť, za šťastím smútok, za prízemnosťou poéziu. Je to svet, kde nič ne je tým, čím sa zdá, a ani postavy z príbehu často nevedia, kým v skutočnosti sú. Deti sa rady pozerajú na svet cez sklenenú črepinu a ja začínam chápať prečo. Bizarný, rozkúskovaný obraz sveta je zaujímavejší a pravdivejší ako celistvá realita. Lebo každá realita je aj tak poskladaná z malých čiastočiek.“

/Ondrej Spišák/

Upozorňujeme diváky, že vzhledem k režijní koncepci inscenace se během představení na jevišti kouří.